Igor Stalmašek sa stal generálnym riaditeľom Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina pred necelým rokom. Skúsený manažér pracoval predtým dlhé roky najmä v energetike. Koučovať nemocnicu v slovenských podmienkach je však trošku iná práca. Hovorili sme s ním o situácii vo FNsP Žilina, v slovenskom zdravotníctve, jeho financovaní, ale aj o tom, kam by chcel nemocnicu posunúť.
Z riaditeľa Žilinskej teplárenskej ste sa stali generálnym riaditeľom žilinskej nemocnice. Nebáli ste sa tejto zmeny?
Áno, mal som obavy a bol som prekvapený, keď som dostal ponuku stať sa riaditeľom nemocnice. Je to naozaj veľká zmena aj čo sa týka rezortu, aj pokiaľ ide o prácu. Reagoval som ale hlavne na to, že treba nemocnici pomôcť. Sám som rodený Žilinčan a nebolo mi ľahostajné, ako bude nemocnica vyzerať v ďalších rokoch. Pustil sa do toho so mnou aj Peter Braška vo funkcii ekonomického riaditeľa, a tak prakticky od polovice minulého roka ju vedieme ako členovia rady riaditeľov. Peter je tiež Žilinčan, takže ťaháme za jeden koniec a máme rovnakú motiváciu.
Nadviazali sme na to, čo tu bolo urobené od roku 2015, kedy sa začalo s rekonštrukciou pavilónov najviac postihnutých modernizačným dlhom, za všetky uvediem interné oddelenie a pod. Keď som do nemocnice nastúpil, toto už bolo za nami a nemocnica sa odlepila od dna. Začala dostávať lepšiu fazónu. Začína byť viditeľné, že sa tu niečo urobilo a v tomto trende chceme pokračovať a musíme veriť. Veď nakoniec ju môžeme jedného dňa potrebovať všetci.
Primárnym cieľom na najbližšie obdobie je teda odstránenie modernizačného dlhu?
Určite áno. Chceme zlepšiť stav budov, infraštruktúry, ale aj zdravotníckej techniky, kde máme takisto obrovský modernizačný dlh, na ktorý potrebujeme peniaze. Zlepšujeme podmienky pre pacientov aj rekonštrukciou celých oddelení, ako bolo spomínané interné, neskôr prišlo oddelenie LDCH a vlani chirurgické oddelenie. Avšak na samom začiatku bolo oddelenie pediatrie, ktoré obnovila nadácia spoločnosti Kia Motors Slovakia. Tá u nás za posledné štyri roky preinvestovala už takmer milión eur na rekonštrukciu a modernizáciu najviac postihnutých priestorov, začo sme nadácii a spoločnosti Kia veľmi vďační.
To je skutočne dosť peňazí zo súkromných zdrojov. Ako ste na tom s investíciami zo štátu?
V určitej chvíli bol milión od Kie viac, ako nám dal štát. Ale od roku 2017 to už neplatí. Minulý rok nám totiž ministerstvo zdravotníctva poskytlo dva milióny eur, ktoré sme použili na rôzne zlepšenia zdravotníckej techniky. Zakúpili sme napríklad gastroenterologickú vežu, litotriptor na urológiu, žiarič na onkológiu alebo aj nové CT, ktoré ešte nebolo nainštalované, ale čoskoro sa tak stane. Prístrojové vybavenie sa nám vďaka peniazom od štátu vo veľkej miere zlepšilo. V tomto trende je však potrebné pokračovať a získavať peniaze vo väčších objemoch, pretože zdravotná technika stále nie je adekvátna významu a potrebám našej nemocnice. Dovolím si tvrdiť, že sme najvýznamnejšou nemocnicou severného Slovenska, v mnohých odbornostiach pokrývame okrem Žiliny aj región Oravy, Kysúc až po Bytču a Považskú Bystricu, ba dokonca Trenčína. Ide o približne 200-tisíc obyvateľov.
Máte prísľub, že by dotácie od štátu mohli pokračovať?
Nemáme inú možnosť, pretože v posledných troch rokoch sme boli v strate, a preto intenzívne rokujeme s ministerstvom. Peniaze na modernizáciu sú, ale sú obmedzené a dnes potrebuje tieto zdroje každá nemocnica. Snažíme sa na ministerstve vysvetliť, že nemocnica, ktorá má modernizačný, investičný a prevádzkový dlh, sa bez peňazí riadiť nedá.
Do čoho by ste najviac potrebovali zainvestovať?
Hlavne do chýbajúcej zdravotníckej techniky, infraštruktúry, ako je kúrenie, práčovňa, kuchyňa, centrálna sterilizácia a v neposlednom rade aj do striech. Prakticky do všetkého.
Aké je hospodárenie nemocnice?
Ako som spomenul, nemocnica za posledné tri roky dosiahla vysoké straty. A minulý rok bola strata historicky najvyššia. Zvláštne však je, že sme zároveň dosiahli aj najvyššiu produktivitu. V porovnaní s minulým rokom sme hospitalizovali, a tým aj odliečili o 1500 pacientov viac. Taktiež sme vykonali o tisíc operačných výkonov viac, pričom obložnosť, to znamená využitie lôžkového fondu, bola na úrovni takmer 85 %. Je to paradoxné, že pri najvyššej produktivite sme dosiahli historicky najvyššiu stratu. Preto sme ešte pred skončením roka 2017 vstúpili do vyjednávaní s poisťovňami o zlepšení financovania nášho zariadenia. Od každej sme žiadali navýšiť platby. Vyzerá to tak, že tento boj bude permanentný a nie je jednoduchý.
Zatiaľ je teda bez výsledku?
Nie, nejaký výsledok tu je. Podarilo sa nám dohodnúť na zvýšení prostriedkov na liečbu s dvomi poisťovňami z troch. S tou treťou ešte rokujeme. Verím, že budeme úspešní a dohodneme výrazne lepšie podmienky v porovnaní s minulým rokom. Najmä preto, že niektoré náklady sú obligatórne, ako napríklad mzdy, odvody, sociálne zabezpečenie a potrebujeme, aby nám nárast týchto prostriedkov kryli poisťovne, čo sa doteraz nestalo. Potrebujeme, aby to kryli v plnej miere.
Je narastajúca strata pri zvyšovaní výkonov spôsobená najmä vysokými mzdovými prostriedkami?
Nie je to spôsobené len platovými náležitosťami zamestnancov. Ide tu o celkový mechanizmus úhrad od poisťovní. Poisťovne diktujú, akým spôsobom budú uhrádzať a koľko uhradia za konkrétnu zdravotnú starostlivosť. Je to historicky zle nastavený systém. To, čo oni uhradia za hospitalizačný prípad, nie sú vždy naše reálne náklady.
Úhrady, ktoré od poisťovní prichádzajú, nepostačujú pre náš typ nemocníc na zaplatenie skutočných nákladov. Problém je hlavne v tom, že za služby, ktoré poskytne nemocnica, nie je možné s poisťovňami dohodnúť adekvátnu odmenu, ktorá by zohľadňovala potrebnú mieru nákladov. Myslím si, že žilinská nemocnica je práve v tejto oblasti podhodnotená, aj preto vytvorila za posledné roky stratu.
Dokážete túto situáciu zmeniť v prospech nemocnice?
Veľmi ťažko sa tu hovorí o nejakom manažovaní, keď máte dané náklady, ale výnosy si neriadite. Práve tu je problém s poisťovňami, ktoré diktujú, koľko za ktorý výkon nemocnica dostane. Je to dokonca diferencované, nejednotné. Teda prakticky v každej nemocnici sú platby iné. Sú nemocnice, ktoré sú za ukončené hospitalizácie dobre platené, potom sú nemocnice ako Žilina, za ktoré nemal kto ceny vylobovať, a teda sú pre nás nevýhodné. Aby sa platby zjednotili, bol prijatý systém DRG, ktorý by ich mal do piatich rokov vyrovnať. Je tu teda prísľub súčasného vedenia ministerstva, že vzájomným približovaním základných sadzieb sa dosiahne spravodlivosť pri poskytovaní úhrad za poskytnuté zdravotné služby. Ale zatiaľ sme len v začiatkoch a iba čas ukáže, ako táto správna idea dopadne...
Z úst niektorých politikov počuť, že peňazí v zdravotníctve je dosť, ale mrhá sa nimi. Aký je váš názor?
Som presvedčený, že nemáme dostatok peňazí na nemocničnú zdravotnú starostlivosť. V porovnaní s tými vyspelejšími krajinami, ktoré majú lepšie zdravotníctvo, nám chýbajú. Napr. v ČR majú o 550 miliónov eur v systéme viac s prepočítaním na obyvateľov. Sme v etape, kedy chceme dokázať, že veci, ktoré sa robia v nemocniciach, sa robia efektívnejšie a dať odkaz tým, ktorí budú zostavovať rozpočty, že treba pridať peniaze, aby sa ten modernizačný a hlavne prevádzkový dlh mohol riešiť.
Treba dať viac peňazí na investície a na prevádzku. Aj týmto spôsobom môžeme presvedčiť lekárov, ktorí v minulosti odišli, aby sa vrátili.
Malo by prísť oddlženie nemocníc. Pomôže vám to?
Áno, oddlženie príde, ale podmienky sú nastavené veľmi prísne. Oddlžené bude to zariadenie, ktoré bude plniť ozdravný plán. A ten sa dá začať plniť iba vtedy, keď budú uzavreté zmluvy s poisťovňami. Preto potrebujeme uzavrieť rokovania so všetkými poisťovňami tak, aby poskytnuté financie postačovali na plnenie ozdravného plánu. Až potom bude môcť byť naša nemocnica oddlžená podľa princípov, ktoré schválila vláda.
Okrem financií je ďalším ukazovateľom kvality nemocnice spokojnosť pacientov. Každoročne vychádzajú rebríčky zdravotných poisťovní. V nich sa žilinská nemocnica umiestňuje pravidelne na chvoste. Čím je to spôsobené? Je to tým modernizačným dlhom alebo to súvisí viac s kvalitou poskytovanej starostlivosti?
Po zverejnení posledného rebríčka nám prišli dva typy reakcií. Jeden typ bol negatívny s tým, že táto nemocnica nestojí za nič... A tak nám treba! Ale na druhej strane prichádzali e-maily, kde množstvo ľudí vyjadrovalo prekvapenie nad tým, že nemocnica v Žiline je najhoršia, lebo mali skúsenosti aj s inými zariadeniami a povedali, že to neodzrkadľuje reálny stav. Tento rebríček sa vytvára zvláštnym spôsobom, pretože my ako poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemáme možnosť verifikovať údaje poskytnuté z poisťovní. Najmä od súkromných poisťovní sa nám zdajú byť tieto dáta skreslené. Boli by sme radi, keby sme sa mohli s autormi rebríčka o týchto veciach rozprávať, a tak sa môcť zlepšovať... Najdôležitejšia je však pre nás spokojnosť našich pacientov, to musí byť pre nás hlavnou prioritou.
Zisťujete si ju?
Áno. Robíme si vlastný dotazník spokojnosti a vieme, kde nás najviac „tlačí topánka". Vidíme, že určitá časť nášho personálu sa nespráva k pacientom vždy tak korektne, ako by sme si želali. Ale dovolím si tvrdiť, že 90 % zamestnancov tejto nemocnice sa správa veľmi slušne a snaží sa, aby pacienti dostali všetko, čo potrebujú. A potom je to tých
10 %, či už sú to lekári, sestry alebo ostatný zdravotnícky či nezdravotnícky personál, ktorý kazí naše renomé a prácu ostatných, ktorým na tom, čo robia, veľmi záleží. Čo je najhoršie, ľudia nám nič neodpustia. Komunikujeme preto na dennej báze a robíme všetko preto, aby sme tento stav zlepšovali.
Viete teda vyhodnotiť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti v žilinskej nemocnici? Akých odborníkov tu máte?
Dnes vieme s určitosťou povedať, že máme oddelenia, ktoré presahujú výkonmi región a robia dobré meno našej nemocnici. Patrí tu pediatrická ortopédia, ktorá robí osobitné výkony, najmä čo sa týka detskej skoliózy. Ročne odoperuje viac ako sto takýchto pacientov, väčšinou mimo nášho regiónu. Takisto je to oftalmológia, ktorá má u nás najdlhšiu históriu, alebo neurochirurgia. Dnes sa do popredia dostávajú aj ďalšie odbory, ako je onkológia, ktorá „drží pri živote" 4000 pacientov.
Ďalej je to chirurgické oddelenie, traumatológia, ale aj pediatrické oddelenie a takto by sme mohli menovať ostatné oddelenia, na ktorých u nás pracujú uznávaní odborníci. Máme byť právom na čo hrdí.
Len prednedávnom ste na príkaz ministra zaviedli v areáli bezplatné parkovanie. Ako sa vám osvedčilo?
Bezplatné parkovanie pre pacientov by bola skvelá myšlienka, pokiaľ by sme získali zdroje na dobudovanie potrebných parkovacích miest a pokiaľ sa nám podarí zlepšiť celkovú organizáciu parkovania, čo je opäť otázka dostatku peňazí na obstaranie inteligentného parkovacieho systému. Pravdou je, že nový systém mnohí pacienti vítajú, pretože ušetria svoje financie. Ale myslím si, že to nezvýšilo ich komfort.
Mnohí už dnes hovoria, že by bolo lepšie, keby sa platilo, lebo by nebol areál taký plný. Problém je však aj v tom, že každý by chcel zaparkovať priamo pred svojím pavilónom napriek tomu, že nie je imobilný alebo nemá žiadne ťažkosti s pohybom. Niektoré miesta budú musieť byť určené len na zastavenie a vyloženie pacienta so zníženou hybnosťou, ale auto bude musieť byť zaparkované na mieste, kde nebude ostatným prekážať.
Chceme to v budúcnosti domyslieť, pretože tento areál nebol určený pre vjazd a výjazd viac ako 2000 vozidiel denne, čo je dnes úplne bežný stav.
Na webstránke máte zverejnené výberové konanie na nových primárov.Prečo?
Áno, začiatkom marca sme vyhlásili výberové konania na primárov oddelení, ktorým končí mandát. Uchádzači musia spracovať okrem iného aj projekt rozvoja daných oddelení. Privítame, ak by sa na tieto pozície uchádzali aj odborníci mimo žilinskej nemocnice, ktorí v minulosti napríklad zo Žiliny odišli a chceli by sa vrátiť. Som presvedčený, že aj týmto spôsobom sa zvýši prestíž a kvalita poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre všetkých našich pacientov.
Autor: Michal Filek, Žilinský večerník